Oprávnenia odborových orgánov

20.09.2011 12:20

 

Oprávnenia odborových orgánov po novele ZP 

(podľa zákona č. 311/2001 Z. z.  Zákonníka práce a ďalších právnych predpisov)

Zákonník práce a ostatné predpisy

 

Základné zásady Zákonníka práce

Príslušný odborový orgán má právo    na poskytovanie informácií o hospodárskej a finančnej situácii zamestnávateľa a  o predpokladanom vývoji jeho činnosti,  a to zrozumiteľným spôsobom a vo vhodnom čase (článok 4 ZP).

Odborové orgány sa zúčastňujú na pracovnoprávnych vzťahoch vrátane kolektívneho vyjednávania. Zamestnávateľ je povinný umožniť odborovému orgánu pôsobiť na pracoviskách (článok 10 ZP).

Účasť zamestnancov v pracovnoprávnych vzťahoch a jej formy

S cieľom zabezpečiť spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky sa zamestnanci zúčastňujú na rozhodovaní zamestnávateľa, ktoré sa dotýka ich ekonomických a sociálnych záujmov a to priamo, alebo prostredníctvom príslušného odborového orgánu.

Zamestnanci sa zúčastňujú prostredníctvom príslušného odborového orgánu na tvorbe spravodlivých a uspokojivých pracovných podmienok

a/ spolurozhodovaním,

b/ prerokovaním,

c/ právom na informácie,

d/ kontrolnou činnosťou.

Zamestnanci sú oprávnení prostredníctvom príslušného odborového orgánu uplatňovať svoje práva vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov alebo obdobných pracovných vzťahov, ak zákon neustanoví inak (§ 229 ods. 1, 4, 5 ZP).

Kolektívne vyjednávanie

Zamestnanci majú právo na kolektívne vyjednávanie len prostredníctvom príslušného odborového orgánu (§ 229 ods. 6 ZP). 

Mzdové podmienky zamestnávateľ dohodne s príslušným odborovým orgánom v kolektívnej zmluve (§ 119 ods. 2 ZP).

Odborový orgán uzatvára so zamestnávateľom kolektívnu zmluvu (§ 231 ods. 1 ZP).

Príslušný odborový orgán  uzatvára kolektívnu zmluvu (§ 3 písm. a) zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní).

Zvýšenie minimálnej mzdy

Zamestnávateľ, ktorý pri odmeňovaní zamestnancov postupuje podľa Zákonníka práce, môže so zástupcami orgánov odborových organizácií dohodnúť vyššiu minimálnu mzdu, ako ustanovuje nariadenie vlády (§ 5 z. č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde).

Sociálny fond

V kolektívnej zmluve možno dohodnúť príspevok z fondu na úhradu nákladov odborovej organizácie vynaložených na spracovanie analýz a expertíz alebo iných služieb nevyhnutných na realizáciu kolektívneho vyjednávania medzi príslušným odborovým orgánom a zamestnávateľom. Tvorbu fondu, výšku fondu, použitie fondu, podmienky poskytovania príspevkov z fondu zamestnancom a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom dohodne zamestnávateľ s odborovým orgánom v kolektívnej zmluve (§ 7 ods. 3, 4 zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde).

b/ Spolurozhodovanie, dohoda, predchádzajúci súhlas

Predpisy na zaistenie BOZP sú aj pravidlá o BOZP vydané zamestnávateľmi po dohode s príslušným odborovým orgánom, ak k dohode nedôjde do 15 dní od predloženého návrhu, rozhodne príslušný inšpektorát práce (§39 ods. 2 ZP).

Zamestnávateľ môže vydať pracovný poriadok po predchádzajúcom súhlase príslušného odborového orgánu, inak je neplatný (§ 84 ods. 1 ZP).

Ak povaha práce alebo podmienky prevádzky nedovoľujú, aby sa pracovný čas rozvrhol rovnomerne na jednotlivé týždne, zamestnávateľ môže po dohode s príslušným odborovým orgánom alebo po dohode so zamestnancom, rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne na jednotlivé týždne. (§ 87 ods. 1 ZP).

Zamestnávateľ môže po dohode s príslušným odborovým orgánom rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne na jednotlivé týždne na obdobie dlhšie ako štyri mesiace, najviac na obdobie 12 mesiacov,  ak ide o činnosti, pri ktorých sa v priebehu roka prejavuje rozdielna potreba práce (§ 87 ods. 2 ZP).

Konto pracovného času je spôsob nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času, ktorý môže zamestnávateľ zaviesť len po dohode s príslušným odborovým orgánom (§87a ods. 1 ZP).

Začiatok a koniec pracovného času a rozvrh pracovných zmien určí zamestnávateľ po dohode s príslušným odborovým orgánom  a oznámi to písomne na mieste u zamestnávateľa, ktoré je zamestnancovi prístupné (§ 90 ods. 4 ZP).

Zamestnávateľ môže pracovný čas tej istej zmeny po dohode s príslušným odborovým orgánom  rozdeliť na dve časti (§ 90 ods. 6 ZP).

Zamestnávateľ môže po dohode s príslušným odborovým orgánom určiť čas potrebný na osobnú očistu po skončení práce, ktorý sa zamestnancovi započíta do pracovného času (§ 90 ods. 10 ZP).

Podrobnejšie podmienky poskytnutia prestávky na odpočinok a jedenie, vrátane jej predĺženia, zamestnávateľ dohodne s príslušným odborovým orgánom (§ 91 ods. 2 ZP).

Nepretržitý odpočinok v týždni

Ak povaha práce a podmienky prevádzky neumožňujú rozvrhnúť pracovný čas podľa ods. 1 a 2 § 93 ZP, môže zamestnávateľ zamestnancovi, ktorý je starší ako 18 rokov po dohode s príslušným odborovým orgánom rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec mal raz za týždeň najmenej 24 hodín nepretržitého odpočinku, ktorý by mal pripadnúť na nedeľu (§ 93 ods. 3 ZP).

Ak povaha práce a podmienky prevádzky neumožňujú rozvrhnúť pracovný čas podľa ods. 1 až 3 § 93 ZP, môže zamestnávateľ zamestnancovi, ktorý je starší ako 18 rokov po dohode s príslušným odborovým orgánom rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec mal raz za týždeň najmenej 35 hodín nepretržitého odpočinku, ktorý pripadne na nedeľu a na časť dňa predchádzajúceho nedeli alebo na časť dňa nasledujúceho po nedeli (§ 93 ods. 4 ZP).

Ak povaha práce a podmienky prevádzky neumožňujú rozvrhnúť pracovný čas podľa § 93 ods. 1 až 3, zamestnávateľ môže zamestnancovi staršiemu ako 18 rokov po dohode  s príslušným odborovým orgánom rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec mal raz za dva týždne 24 hodín nepretržitého odpočinku v týždni, ktorý by mal pripadnúť na nedeľu s tým, že zamestnávateľ je povinný dodatočne poskytnúť zamestnancovi náhradný nepretržitý

odpočinok v týždni do štyroch mesiacov odo dňa, keď mal byť poskytnutý nepretržitý odpočinok v týždni (§ 93 ods. 5 ZP).

Práca nadčas nesmie presiahnuť v priemere osem hodín týždenne v období najviac štyroch mesiacov po sebe nasledujúcich, ak sa zamestnávateľ s príslušným odborovým orgánom nedohodne na dlhšom období, najviac však 12 mesiacov po sebe nasledujúcich (§ 97 ods. 6 ZP).

Rozsah a podmienky práce nadčas určí zamestnávateľ po dohode s príslušným odborovým orgánom (§ 97 ods. 9 ZP).

So zamestnancom, ktorý vykonáva rizikové práce možno dohodnúť výnimočne prácu nadčas aj na zabezpečenie bezpečného a plynulého výrobného procesu po predchádzajúcom súhlase príslušného odborového orgánu (§ 97 ods. 11 ZP).

Zamestnávateľ po dohode s príslušným odborovým orgánom v súlade s právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, vymedzí okruh ťažkých telesných alebo ťažkých duševných prác alebo prác, pri ktorých by mohlo dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia (§ 98 ods. 9 ZP).

Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom príslušného odborového orgánu tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka.

Zamestnávateľ môže po dohode s príslušným odborovým orgánom určiť hromadné čerpanie dovolenky ak je to nevyhnutné z prevádzkových dôvodov (§ 111 ods. 1, 2 ZP).

Podrobnosti zisťovania priemerného zárobku alebo pravdepodobného zárobku možno dohodnúť s príslušným odborovým orgánom (§ 134 ods. 11 ZP).

Ak zamestnávateľ vymedzil v písomnej dohode s príslušným odborovým orgánom vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume určenej dohodou najmenej 60 % jeho priemerného zárobku (§ 142 ods. 4 ZP).

Zamestnávateľ môže po dohode s príslušným odborovým orgánom vymedziť podmienky, za ktorých bude zodpovedať aj za úschovu motorových vozidiel (§ 151 ods. 3 ZP).

Zamestnávateľ môže po dohode s príslušným odborovým orgánom vymedziť okruh zamestnancov, s ktorými môže dohodnúť povinnosť, a by si dali poistiť predmet, ktorý im zamestnávateľ zveril pre prípad straty a zničenia zverených predmetov ( 185 ods. 3 ZP).

Zamestnávateľ môže dať členovi príslušného odborového orgánu výpoveď alebo s nimi okamžite skončiť pracovný pomer len s predchádzajúcim súhlasom príslušného odborového orgánu (§ 240 ods. 8 ZP).

 Rekondičný pobyt alebo rehabilitáciu v súvislosti s prácou navrhne zamestnávateľ v spolupráci s lekárom pracovnej zdravotnej služby a po dohode s príslušným odborovým orgánom vrátane  zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť. Zamestnávateľ vypracuje v spolupráci s lekárom pracovnej zdravotnej služby zoznam zamestnancov, ktorí vykonávajú vybrané povolania, po dohode s príslušným odborovým orgánom vrátane zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť. Lekár pracovnej zdravotnej služby v spolupráci so zamestnávateľom, po dohode s príslušným odborovým orgánom vrátane zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť, vypracuje obsah rekondičného pobytu. (§ 11 ods. 4, 5, 6 z. č. 124/2006 Z. z. o BOZP).

c/ Prerokovanie, spolupráca

Zamestnávateľ je povinný najneskôr jeden mesiac pred tým, ako dôjde k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov písomne informovať príslušný odborový orgán o

a/ dátume alebo navrhovanom dátume prechodu,

b/ dôvodoch prechodu,

c/ pracovnoprávnych, ekonomických a sociálnych dôsledkoch prechodu na zamestnancov,

d/ plánovaných opatreniach prechodu vzťahujúcich sa na zamestnancov.

Zamestnávateľ je povinný s cieľom dosiahnutia dohody najneskôr mesiac pred tým ako uskutoční opatrenia vzťahujúce sa na zamestnancov prerokovať tieto opatrenia s príslušným odborovým orgánom.

Tieto povinnosti sa vzťahujú aj na preberajúceho zamestnávateľa (§ 29 ZP).

S cieľom dosiahnuť dohodu je zamestnávateľ povinný najneskôr jeden mesiac pred začatím hromadného prepúšťania prerokovať s príslušným odborovým orgánom opatrenia umožňujúce predísť hromadnému prepúšťaniu zamestnancov, alebo ho obmedziť, predovšetkým prerokovať možnosť ich umiestnenia vo vhodnom zamestnaní na iných svojich pracoviskách, a to aj po predchádzajúcej príprave a opatrenia na zmiernenie nepriaznivých dôsledkov hromadného prepúšťania zamestnancov. Za tým účelom je zamestnávateľ povinný poskytnúť príslušnému odborovému orgánu všetky potrebné informácie a písomne ho informovať najmä o

a/ dôvodoch hromadného prepúšťania,

b/ počte a štruktúre zamestnancov, s ktorými sa má pracovný pomer rozviazať,

c/ celkovom počte a štruktúre zamestnancov, ktorých zamestnáva,

d/ dobe, po ktorú sa hromadné prepúšťanie bude uskutočňovať,

e/ kritériách na výber zamestnancov, s ktorými sa má pracovný pomer rozviazať.

Zamestnávateľ po prerokovaní hromadného prepúšťania s príslušným odborovým orgánom je povinný predložiť písomnú informáciu o výsledku prerokovania príslušnému odborovému orgánu. Príslušný odborový orgán môže úradu práce, sociálnych vecí a rodiny predložiť pripomienky týkajúce sa hromadného prepúšťania (§ 73 ods. 2, 4, 5 ZP).

O rovnomernom rozvrhnutí pracovného času rozhoduje zamestnávateľ po prerokovaní s príslušným odborovým orgánom (§ 86 ods. 1 ZP).

Pružný pracovný čas je spôsob rovnomerného alebo nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času, ktorý zamestnávateľ môže zaviesť po prerokovaní s príslušným odborovým orgánom (§ 88 ods. 1 ZP).

Prácu v dňoch pracovného pokoja možno nariadiť len výnimočne, a to po prerokovaní s príslušným odborovým orgánom (§ 94  ods. 2 ZP).

Zamestnávateľ je povinný pravidelne prerokúvať s príslušným odborovým orgánom organizáciu práce v noci. (§ 98  ods. 6  ZP).

 Ak zavádzanie a zmeny noriem spotreby práce nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve, zamestnávateľ zavádza normy a ich zmeny vykonáva až po prerokovaní s príslušným odborovým orgánom (§133 ods. 3 ZP).

 Ak je zamestnanec dôvodne podozrivý zo závažného porušenia pracovnej disciplíny a jeho ďalší výkon práce by ohrozoval dôležitý záujem zamestnávateľa, môže zamestnávateľ po prerokovaní s príslušným odborovým orgánom dočasne, najdlhšie na jeden mesiac, prerušiť jeho výkon práce (§ 141a ZP).

 Ak zamestnanec nemôže z vážnych prevádzkových dôvodov vykonávať prácu. Môže zamestnávateľ po prerokovaní s príslušným odborovým orgánom poskytnúť zamestnancovi

pracovné voľno, za ktoré patrí zamestnancovi mzdy najmenej v sume základnej zložky mzdy podľa § 119 ods. 3 ZP (ak sa zamestnávateľ s príslušným odborovým orgánom alebo so

zamestnancom nedohodne na priaznivejšej úprave pre zamestnanca (§142a ods. 1 a 3 ZP).

 O tom, či ide o neospravedlnené zameškanie práce, rozhoduje zamestnávateľ po prerokovaní s príslušným odborovým orgánom (§144 ods. 6 ZP).

 Zamestnávateľ, zamestnanci a zástupcovia zamestnancov pri bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a odborová organizácia navzájom spolupracujú pri plánovaní a vykonávaní opatrení v oblasti ochrany práce (§ 146 ods. 3 ZP ).

 Zamestnávateľ môže po prerokovaní s príslušným odborovým orgánom

a) upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie počas     dovolenky, prekážok v práci, alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci,

b) umožniť stravovať sa zamestnancom, ktorí pracujú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien za rovnakých podmienok ako ostatným zamestnancom,

c) rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie, a ktorým bude prispievať na stravovanie (§ 152 ods. 8 ZP).

 Zamestnávateľ prerokuje s príslušným odborovým orgánom opatrenia zamerané na starostlivosť o kvalifikáciu zamestnancov, jej prehlbovanie a zvyšovanie (§ 153 ZP).

 Zamestnávateľ prerokuje s príslušným odborovým orgánom opatrenia na utváranie podmienok na zamestnávanie zamestnancov so zdravotným postihnutím a zásadné otázky starostlivosti o týchto zamestnancov (§ 159 ods. 4 ZP).

 Požadovanú náhradu škody a obsah dohody o spôsobe jej úhrady s výnimkou náhrady škody nepresahujúcej 50 eura je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať s príslušným odborovým orgánom (§ 191 ods. 4 ZP).

 Rozsah zodpovednosti za pracovný úraz a chorobu z povolania je zamestnávateľ povinný prerokovať bez zbytočného odkladu s príslušným odborovým orgánom a so zamestnancom (§ 198 ods. 2 ZP).

 Prerokovanie je výmena názorov a dialóg medzi príslušným odborovým orgánom a zamestnávateľom.

Zamestnávateľ vopred prerokuje s príslušným odborovým orgánom najmä

a/ stav, štruktúru a predpokladaný vývoj zamestnanosti a plánované opatrenia, najmä ak     je ohrozená zamestnanosť,

b/ zásadné otázky podnikovej sociálnej politiky, opatrenia na zlepšenie hygieny pri práci a pracovného prostredia,

c/ rozhodnutia, ktoré môžu viesť k zásadným zmenám v organizácii práce alebo v zmluvných podmienkach,

        d/ organizačné zmeny, za ktoré sa považujú obmedzenie alebo zastavenie činnosti zamestnávateľa alebo jeho časti, zlúčenie, splynutie rozdelenie, zmena právnej formy       zamestnávateľa,

e/ opatrenia na predchádzanie vzniku úrazov a chorôb z povolania a na ochranu zdravia zamestnancov.

 Prerokovanie sa uskutoční zrozumiteľným spôsobom a vo vhodnom čase, s primeraným obsahom, s cieľom dosiahnuť dohodu. Na uvedené účely poskytuje zamestnávateľ príslušnému odborovému orgánu potrebné informácie, konzultácie a doklady a v rámci svojich možností prihliada na jeho stanoviská (§ 237 ZP).

 Právo zamestnancov zamestnávateľa a skupín zamestnávateľov pôsobiacich na území  členských štátov Európskej únie so sídlom v SR na nadnárodné informácie a na prerokovanie sa uskutočňuje prostredníctvom európskej zamestnaneckej rady alebo prostredníctvom dohodnutého postupu (§ 241 ods. 1 ZP).

 Členov európskej zamestnaneckej rady za zamestnancov zamestnaných v SR vymenuje príslušný odborový orgán ( § 247 ods. 1 ZP).

 Zamestnávateľ je povinný vymenovať jedného zamestnanca alebo viacerých zamestnancov za zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, a to na základe návrhu príslušného odborového orgánu (§ 19 ods. 1 z. č. 124/2006 Z. z. o BOZP).

 Zástupca zamestnancov pre bezpečnosť je oprávnený vyžadovať od zamestnávateľa informácie o skutočnostiach ovplyvňujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, tie môže prerokúvať s odborovou organizáciou (§ 19 ods. 3 písm. b) z. č.  124/2006 Z. z. o BOZP).

 Bezpečnostnotechnická služba a pracovná zdravotná služba sú povinné spolupracovať s príslušnými organizačnými útvarmi zamestnávateľa a s príslušným odborovým orgánom a zástupcami zamestnancov pre bezpečnosť. (§ 21 ods. 7 z. č.  124/2006 Z. z. o BOZP).

 Orgány štátnej správy v oblasti inšpekcie práce pri výkone svojej činnosti spolupracujú s organizáciami zamestnancov (§ 18 z. č. 125/2006  Z. z. o inšpekcii práce).

d/ Informovanie

Zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty je povinný písomne informovať príslušný odborový orgán o platobnej neschopnosti do desiatich dní od jej vzniku (§ 22 ods. 1 ZP ).

 Zamestnávateľ je povinný predkladať príslušnému odborovému orgánu správy o dohodnutých nových pracovných pomeroch v lehotách, ktoré s ním dohodol (§ 47 ods. 4 ZP).

Zamestnávateľ informuje vhodným spôsobom zamestnancov v pracovnom pomere na určitú dobu a zástupcov zamestnancov o pracovných miestach na neurčitý čas, ktoré sa u neho uvoľnili (§ 48 ods. 8 ZP).

 Zamestnávateľ informuje zrozumiteľným spôsobom  zamestnancov a príslušný odborový orgán o možnostiach pracovných miest na kratší pracovný čas a na ustanovený týždenný pracovný čas (§ 49 ods. 6 ZP).

 Užívateľský zamestnávateľ, ku ktorému bol zamestnanec pridelený agentúrou dočasného zamestnávania poskytuje príslušnému odborovému orgánu informácie o využívaní dočasných zamestnancov v rámci informácií o svojej situácii v zamestnanosti (§ 58 ods. 10 písm. d) ZP).

 Zamestnávateľ, ktorý pravidelne zamestnáva zamestnancov v noci je povinný upovedomiť o tejto skutočnosti príslušný inšpektorát práce a príslušný odborový orgán, ak si to vyžadujú

(§ 98 ods. 7 ZP).

 Informovanie je poskytnutie údajov zamestnávateľom príslušnému odborovému orgánu s cieľom oboznámenia sa s obsahom informácie.

Zamestnávateľ  informuje zrozumiteľným spôsobom a vo vhodnom čase príslušný odborový orgán o

a/ svojej hospodárskej a finančnej situácii,

b/ a o predpokladanom vývoji jeho činnosti  (§ 238 ZP).

 Zamestnávateľ je povinný zamestnancom a príslušnému odborovému orgánu a  zástupcom zamestnancov pre BOZP poskytnúť vhodným spôsobom a zrozumiteľne potrebné informácie

a) nebezpečenstvách a ohrozeniach, ktoré sa pri práci a v súvislosti s ňou môžu vyskytnúť, a o výsledkoch posúdenia rizika,

b) preventívnych opatreniach a ochranných opatreniach, ktoré zamestnávateľ vykonal na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ktoré sa vzťahujú všeobecne na zamestnancov a na nimi vykonávané práce na jednotlivých pracoviskách,

c) opatreniach a postupe v prípade poškodenia zdravia vrátane poskytnutia prvej pomoci, ako aj o opatreniach a postupe v prípade zdolávania požiaru, záchranných prác a evakuácie,

d) preventívnych opatreniach a ochranných opatreniach navrhnutých a nariadených príslušným inšpektorátom práce  alebo orgánmi dozoru,

e) pracovných úrazoch, chorobách z povolania a o ostatných poškodeniach zdravia z práce, ktoré sa vyskytli u zamestnávateľa, vrátane výsledkov zisťovania príčin ich vzniku a o prijatých a vykonaných opatreniach (§ 7 ods. 6 Z. č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

 Zamestnávateľ je povinný po prijatí oznámenia bezodkladne oznámiť vznik registrovaného pracovného úrazu príslušnému odborovému orgánu a príslušnému zástupcu zamestnancov pre BOZP (§ 17 ods. 5  Z. č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

 Inšpektor práce je povinný o výsledku inšpekcie práce vykonanej u kontrolovaného zamestnávateľa v prípade zistenia nedostatkov informovať príslušný odborový orgán a príslušného zástupcu zamestnancov pre BOZP (§ 13 ods. 1 písm. b) z. č. 125/2006  Z. z. o inšpekcii práce).

 Zamestnávateľ informuje príslušný odborový orgán o výsledkoch posúdenia rizika a o všetkých opatreniach, ktoré prijme na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (§ 5 nariadenia vlády č. 272/2004 Z. z., ktorým sa ustanovuje zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám, zoznam prác a pracovísk spojených so špecifickým rizikom pre tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a pre dojčiace ženy a ktorým sa ustanovujú niektoré povinnosti zamestnávateľom pri zamestnávaní týchto žien).

 Zamestnávateľ informuje príslušný odborový orgán o výsledkoch posúdenia rizika a o všetkých opatreniach, ktoré prijme na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (§ 4 nariadenia vlády č. 286/2004 Z. z., ktorým sa ustanovuje zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané mladistvým zamestnancom, a ktorým sa ustanovujú niektoré povinnosti zamestnávateľom pri zamestnávaní mladistvých zamestnancov).

e/ Kontrolná činnosť

 U zamestnávateľa, u ktorého pôsobí odborová organizácia, má odborový orgán právo vykonávať kontrolu nad stavom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Pritom má právo najmä

a) kontrolovať, ako zamestnávateľ plní svoje povinnosti v starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a či sústavne utvára podmienky bezpečnej a zdravotne neškodnej práce, pravidelne preverovať pracovisko a zariadenie zamestnávateľa pre zamestnancov a kontrolovať hospodárenie zamestnávateľa s osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami,

b) kontrolovať, či zamestnávateľ riadne vyšetruje príčiny pracovných úrazov, zúčastňovať sa na zisťovaní príčin pracovných úrazov a chorôb z povolania, prípadne ich sám vyšetrovať,

c) požadovať od zamestnávateľa odstránenie nedostatkov v prevádzke, na strojoch a zariadeniach alebo pri pracovných postupoch a prerušenie práce v prípade bezprostredného a vážneho ohrozenia života alebo zdravia zamestnancov a ostatných osôb zdržiavajúcich sa v priestoroch alebo na pracovisku zamestnávateľa s jeho vedomím,

d) upozorniť zamestnávateľa na prácu nadčas a nočnú prácu, ktorá by ohrozovala bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov,

e) zúčastňovať sa na rokovaniach o otázkach bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

                O nedostatkoch podľa písm. c) je odborový orgán povinný vypracovať protokol. Protokol obsahuje označenie odborového orgánu, ktorý kontrolu vykonal, dátum a čas vykonania kontroly a nedostatky zistené kontrolou v prevádzke, na strojoch a zariadeniach alebo pri pracovných postupoch, ktoré odborový orgán požaduje odstrániť. V prípade bezprostredného a vážneho ohrozenia života alebo zdravia protokol obsahuje aj požiadavku na prerušenie práce s označením práce a času, odkedy sa požaduje práca prerušiť. Súčasťou protokolu je vyjadrenie zamestnávateľa k zisteným nedostatkom. O požiadavke na prerušenie práce podľa písm. c) je odborový orgán povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť príslušný orgán inšpekcie práce alebo príslušný orgán štátnej banskej správy. Požiadavka na prerušenie práce odborového orgánu trvá až do odstránenia nedostatkov zamestnávateľom, inak do skončenia jej preskúmania príslušným orgánom inšpekcie práce alebo príslušným orgánom štátnej banskej správy (§ 149 ZP).

 

Príslušný odborový orgán kontroluje dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov vrátane mzdových predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnej zmluvy.

Je oprávnený najmä

a/  vstupovať na pracoviská zamestnávateľa v čase dohodnutom so zamestnávateľom a ak sa so zamestnávateľom nedohodne, najneskôr do troch pracovných dní po oznámení zamestnávateľovi o vstupe na jeho pracoviská, § 230 ods. 3 ZP sa použije primerane,

b/ vyžadovať od vedúcich zamestnancov potrebné informácie a podklady,

c/ podávať návrhy na zlepšovanie pracovných podmienok,

d/ vyžadovať od zamestnávateľa, aby dal pokyn na odstránenie zistených nedostatkov,

e/ navrhovať zamestnávateľovi, alebo  inému orgánu poverenému kontrolou dodržiavania pracovnoprávnych predpisov, aby uplatnili vhodné opatrenia voči vedúcim zamestnancom, ktorí porušujú pracovnoprávne predpisy alebo povinnosti vyplývajúce pre nich z kolektívnych zmlúv,

f/ vyžadovať od zamestnávateľa informácie o tom, aké opatrenia boli vykonané na odstránenie nedostatkov zistených pri výkone kontroly  (§ 239 ZP).

 Odborové orgány a iné organizácie zastupujúce zamestnancov kontrolujú plnenie úloh zamestnávateľov v oblasti BOZP. Na plnenie týchto úloh si môžu vytvoriť vlastný systém kontroly (§ 29 z. č. 124/2006 Z. z. o BOZP).

 (pozn. Tieto oprávnenia platia, ak u zamestnávateľa pôsobí odborová organizácia a zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.)

 V Bratislave, september 2011

 

Späť